Slová, ktoré sa nečítajú ľahko. Dorota Nvotová má 43 rokov a v stredu 7. januára otvorene priznala, že bojuje s rakovinou prsníka. Bez veľkých rečí, bez dramatických filtrov. Len holý fakt, ktorý jej zo dňa na deň obrátil život naruby a poslal ju rovno do nemocnice.
Už o deň neskôr, vo štvrtok 8. januára, nasledoval zákrok. Mastektómia. Odstránenie celej prsnej žľazy. Slovo, ktoré znie chladne, no za sebou nesie strach, bolesť aj ticho pred uspávaním. Operácia však dopadla dobre.
V piatok sa Dorota ozvala z nemocničnej izby. „Som nažive a všetko prebehlo bez komplikácií,“ napísala niekoľko hodín po zákroku. Priznala, že ju bolí celé telo a cíti slabosť, no presne vie, že to k operáciám patrí. Nechýbal ani jej typický suchý humor. Poznamenala, že ak by mala väčší dekolt, mohla by hovoriť aspoň o úbytku kila, no v jej prípade by si to váha ani nevšimla.
Nasledovali dlhé hodiny spánku a premýšľania. V prababkinom pyžame, s výhľadom na zasnežené mesto. Kým vonku sa deti sánkujú a svet ide ďalej, ona leží a učí sa byť len tu a teraz. Vďačná za dych, za deň, za to, že sa môže pozerať z okna.
Silným momentom boli slová o podpore, ktorú dostala. Sama priznala, že ju reakcie ľudí úplne zaskočili. Vlna správ, povzbudení a solidarity ju zasiahla viac, než čakala. A potom prišlo poďakovanie, ktoré neznelo ako fráza. Lekárom, sestrám, sanitárom v NOU. „Zachránili mi život,“ odkázala bez pátosu.
Посмотреть эту публикацию в Instagram
Nebála sa však priznať ani temnejšiu stránku. Myšlienky, ktoré prídu v tichu nemocničnej izby. Otázka „prečo ja?“ sa mihla hlavou, no hneď si položila inú. Prečo vlastne nie? Keď deti po celom svete zomierajú vo vojnách, trpia chorobami alebo hladom, prečo by práve ona mala mať nárok len na zdravie a šťastie?
Dorota otvorene pomenovala realitu. Zdravie nie je samozrejmosť. Šťastie tiež nie. Sú len na chvíľu. A potom človek ide ďalej, aj keď s krížom na chrbte a lesom plným prekážok. Dokonca aj takáto cesta sa dá prežiť s nadhľadom. Lebo stále je to cesta.
