Jasmina Alagič Vrbovská (37) a Patrik „Rytmus“ Vrbovský patria k párom, ktoré sú prakticky od začiatku pod drobnohľadom verejnosti. Moderátorka však neskrýva, že ani silná láska automaticky neznamená bezproblémové manželstvo. Prišiel totiž čas, keď mala pocit, že sa ich spoločný život začína meniť na stereotyp.
Pred Patrikom a narodením syna Sanela žila Jasmina oveľa živelnejšie. Chodila častejšie na párty a nemala také záväzky ako dnes. Rodina však podľa nej vždy patrila medzi jej priority. „Ja som nesmierne vďačná, že som mohla stretnúť muža, s ktorým som si vedela predstaviť rodinu. A nielen, že vedela predstaviť, ja som s ním tú rodinu túžila mať a že sa nám to podarilo,“ priznala.
Život vo dvojici považuje za niečo, o čo sa treba vedome starať. Lásku prirovnáva ku kvetu – ak ho človek prestane polievať, postupne zvädne. Podľa Jasminy preto netreba čakať až na moment, keď je vzťah v skutočných problémoch. Dôležité je všímať si aj malé zmeny a nezobrať partnera ako samozrejmosť.
Práve to začala v istom období cítiť aj vo vlastnom manželstve. „Mala som pocit, že sa dostávame do stereotypu, ktorý mi vôbec nevyhovoval. Paťovi by možno aj vyhovoval, pretože mal veľa priestoru na svoju prácu a ďalšie veci. Ja som si však takýto život nevysnívala a myslím si, že ani on nie,“ povedala otvorene.
Namiesto toho, aby problém nechali narastať, začali na vzťahu vedome pracovať. Pomohla im dokonca aj partnerská terapia, ktorú Jasmina nevníma ako zlyhanie. „Pre nás bolo veľmi prospešné dopriať si určitý reštart aj v podobe terapie a neustále si navzájom pripomínať, že to, čo žijeme, nie je samozrejmosť.“ Obaja podľa nej cítia, že sú si rodinou, a nechceli dovoliť, aby každodenná rutina túto blízkosť oslabila.
Jasmina zároveň upozorňuje na nenápadnú pascu dlhodobých vzťahov. Keď má človek pocit, že partnerstvo je už isté, môže začať viac energie venovať práci či vlastným cieľom a zo spoločného života postupne uberať. Ona však chce presný opak. Ich manželstvo má podľa nej zostať prioritou a hnacím motorom ostatných oblastí života.
Neverí ani na to, že siedmy rok musí byť automaticky kritický. Láska sa podľa nej časom prirodzene mení, no nemusí miznúť. Najväčšiu silu pritom vidí v obyčajných gestách. Ako príklad uviedla situáciu, keď pri nákupe zbadá Patrikove obľúbené žuvačky a vezme mu ich len preto, aby vedel, že naňho počas dňa myslela. „Ja nechcem, aby medzi nami iba dymilo. Chcem, aby to stále horelo,“ vyhlásila.
A podobne vníma aj zamilovanosť. Počiatočná hormonálna smršť sa môže časom upokojiť, no city podľa nej nemajú žiadny povinný dátum spotreby. Za najdôležitejšie považuje nedovoliť, aby dvojicu pohltil stereotyp, a neprestávať vzťahu venovať pozornosť ani vtedy, keď sa zdá, že všetko funguje.
