Ešte nedávno mala na váhe číslo, ktoré mnohých umlčí. Renáta Názlerová sa dostala až na 167 kilogramov. Nepredstierala, neskrývala sa, nehrala divadlo. A práve vtedy, keď by si veľa ľudí zvolilo ticho, ona urobila presný opak. Rozhodla sa pre zmenu. Nie rýchlu, nie zázračnú, ale premyslenú a otvorene priznanú.
Renáta je už 33 rokov vydatá za Jozefa. Ich príbeh nezačal romantickou večerou ani náhodným stretnutím na ulici. Spoznali sa počas liečenia v Piešťanoch. Posadili ich k jednému stolu v jedálni a odvtedy sa ich životy spojili. Bez veľkých gest, zato s pevným základom. Renáta o ňom hovorí s úsmevom, ktorý nie je naučený. Páčila sa jej jeho čestnosť, statočnosť, vkus a mužská energia, ktorá z neho vraj vyžaruje dodnes. Ako keby sa čas rozhodol byť k nemu miernejší.
O ich manželstve hovorí bez ilúzií. Tvrdí, že recept neexistuje. Žiadny návod, žiadna skratka. Len každodenná práca, rešpekt, humor a schopnosť prijať partnera aj s chybami. Podľa nej je láska práve o tom, že sa máte radi aj v dňoch, keď to medzi vami zaiskrí nepríjemne, nie romanticky. Ich vzťah stojí na priateľstve a úcte. A to je podľa nej pevnejšie než akékoľvek veľké slová.
Roky bola Renáta hlasom žien, ktoré sa nezmestia do konfekčných predstáv. Svoju plnšiu postavu nikdy nepovažovala za hanbu. Naopak, otvorene hovorila o tom, že krása nie je viazaná na čísla. Pripomínala, že aj štíhle ženy často bojujú so sebaprijatím, zatiaľ čo mnohé plnšie sú vyrovnané, spontánne a spokojné. Keď sa však ručička váhy vyšplhala až na 167, prišiel moment, keď už nešlo o vzhľad, ale o zdravie.
Zlom nastal v období menopauzy. Renáta nešla na to sama. Všetko riešila s lekárkami, konzultovala stav, počúvala odporúčania. Otvorene priznala, že jej súčasťou chudnutia bola aj medikamentózna pomoc. Bez výhovoriek, bez zľahčovania. Dôverovala odborníkom a výsledok sa dostavil. Za prvých osem mesiacov, s jednou prestávkou, schudla 24 kilogramov. Pre ňu to nebolo číslo, ale nádej.
Popri tom upravila stravu, začala sa hýbať a dnes hovorí bez obchádzania, že kombinácia liečby, jedla a pohybu jej pomohla zhodiť takmer 50 kilogramov. Nehrá sa na zázrak, nepredáva ilúzie. Skôr varuje. Prosí ľudí, aby nepodkopávali snahu iných hláškami o výnimkách a malých hriechoch. Pre niekoho, kto bojuje so závislosťou na jedle, sú také slová ako studená sprcha v najhorší možný moment.
Dnes pôsobí inak. Nie len ľahšia, ale pokojnejšia. Ako keby zo seba zhodila nielen kilá, ale aj časť tlaku, ktorý na seba roky kládla. Nie je to príbeh o dokonalosti. Je to príbeh o bode, keď sa už nedalo pokračovať po starom.
