Smrť bývalej missky Mirka Fabušová prišla náhle a bez varovania. V nedeľu ráno skonala v trenčianskej nemocnici. Lekári hovoria o zlyhaní orgánov. Ľudia, ktorí ju poznali, hovoria o dlhodobom vyčerpaní, bolesti a tichom trápení, ktoré navonok nebolo vždy viditeľné.
Mirka bola kedysi ženou, ktorú si každý všimol hneď. Ostré črty, výrazné oči, postava modelky. No v posledných rokoch sa jej život scvrkol na nemocničné chodby, starostlivosť o iných a vnútorný boj, ktorý sa nedal odfiltrovať ani úsmevom na fotkách.
Správa o jej smrti zasiahla najmä jej blízkeho priateľa Davida Keya. Keď o tom hovoril, slová sa mu lámali. Ešte nedávno s Mirkou telefonoval, plánoval jej vrátiť obľúbený opasok, ktorý mu požičala. Bežná maličkosť, ktorá dnes znie ako niečo strašne definitívne. Medzitým bol v Egypte, pozeral letenky späť a snažil sa pochopiť vetu, ktorú mu napísala jej najlepšia kamarátka: Mirka si vraj želala, aby na jej pohreb prišiel v bielom.
Keď sa dozvedel, že jej ráno zlyhali orgány, zlomilo ho to. Hovoril o vine, ktorú cíti, o strachu, ktorý v sebe nosil už dlho. O tom, že jej vraj nepomohol dosť. Jeho hlas znel ako človek, ktorý si spätne prehráva každé slovo, každý telefonát, každé ticho medzi nimi.
Verejnosť si Mirku pamätá najmä z roku 2001, keď sa objavila v súťaži Miss Universe. Potom prišli modelingové zákazky, ale aj kontroverzie. Jej meno sa opakovane objavovalo v médiách, najvýraznejšie počas pandémie, keď bola v aute s vtedajším predsedom parlamentu Boris Kollár pri nehode, ktorá vyvolala silné reakcie aj otázky.
Za titulmi a fotkami však bežal úplne iný život. V posledných mesiacoch sa Mirka starala o imobilnú mamu. Deň za dňom, bez oddychu. K tomu zdravotné diagnózy, psychické problémy a jedna bolesť, ktorú niesla najťažšie – vedomie, že nikdy nebude mať deti. Blízki hovoria, že práve to ju vnútorne najviac ničilo.
Jej smrť nepôsobí ako náhla tragédia, ale skôr ako koniec dlhého maratónu, ktorý bežala sama. Bez potlesku, bez cieľovej pásky. Len s únavou, ktorá sa časom nedala uniesť.
