Navonok pôsobí ako žena, ktorej sa nič nemôže stať. Elegantná, usmiata, sebavedomá diva, ktorá aj po šesťdesiatke vypredáva sály a na konci koncertov zbiera standing ovation. Realita za oponou je však oveľa tvrdšia. Sisa Sklovská dnes otvorene priznáva, že uplynulý rok bol pre ňu jedným z najťažších období v živote.
Speváčka hovorí bez prikrášľovania. Zdravie jej dalo poriadne zabrať a problémy sa na seba nabaľovali jeden za druhým. Dve operácie rúk, vážne ochorenie, pásový opar a napokon kolaps, ktorý ju poslal rovno do nemocnice. Sama priznáva, že ide o čas, na ktorý spomína len veľmi nerada, pretože telo jej dalo jasne najavo, že takto to ďalej nejde.
Do Banskej Bystrice cestovala s úplne iným plánom. Mala učiť na akadémii, namiesto toho skončila na lôžku pod dohľadom lekárov. Jej stav bol natoľko vážny, že zásah musel byť okamžitý. Spomína na momenty, keď to už nebolo len o únave či bolesti. Hovorí, že ju tam doslova museli oživovať a že to nebola situácia, ktorú by chcela ešte niekedy zažiť.
Napriek tomu sa snažila pokračovať v práci. Sama o sebe tvrdí, že má v sebe extrémny zmysel pre zodpovednosť a len veľmi ťažko ruší predstavenia. Divadlo, produkcia a kolegovia sú pre ňu záväzkom, ktorý berie vážne aj vtedy, keď jej telo protestuje.
Problémy sa však nekončia len pri kolapse. Sklovská otvorene prehovorila aj o vzácnej diagnóze, ktorá jej výrazne komplikuje život. Ide o Dupuytrenovu kontraktúru, ochorenie, ktoré postihuje ruky a vracia sa aj po opakovaných operáciách. Absolvovala už tretiu operáciu a ani tá nepriniesla definitívnu úľavu. Sama hovorí, že má tú najťažšiu formu ochorenia a že v jej prípade sa problémy vracajú znova a znova.
K tomu sa pridávajú ďalšie zdravotné komplikácie. Za sebou má operácie kĺbov, endoprotézy a dlhodobé problémy s kosťami, ktoré jej sťažujú bežné fungovanie. Nehovorí to ako sťažnosť, skôr ako holý fakt. Zdravie je podľa nej jej najslabším miestom, s ktorým sa musí denne učiť žiť.
Veľkou oporou je jej manžel Juraj Lelkeš, s ktorým nedávno oslávili 15 rokov manželstva. Práve on jej často pripomína, že nie je možné mať všetko a že ona dostala dar, ktorý mnohí iní nemajú. Hlas. A práve ten ju drží nad vodou.
Napriek kolapsu, hospitalizácii a bolestiam sa Sisa dokázala vrátiť na pódium. Nedávno odohrala koncert s náročnou šou a množstvom outfitov a reakcie publika ju dojali. Standing ovation berie ako potvrdenie, že boj so zdravím má zmysel a že jej návrat nebol zbytočný.
Sama priznáva, že si nikdy nevyberala ľahké cesty. Ani v živote, ani v speve. Neustále si kladie vyššie nároky a odmieta sa vzdať. Hovorí jasne, že chce žiť, chce tvoriť a nechce byť chorá. Verí, že sa z každej rany dokáže postaviť a ísť ďalej.
Aj dnes stojí na pódiu, usmieva sa a rozdáva emócie publiku. Len ona sama vie, aká cena sa za týmto úsmevom skrýva.
