Keď Monika Hilmerová zatvorí dvere svojho domu, ruch mesta ostáva ďaleko za ňou. Spolu s manželom, tanečníkom Jaro Bekr, si vybrali život tesne za slovenskými hranicami v Rakúsku, kde vytvorili bývanie, ktoré pôsobí ako útočisko pre telo aj hlavu. Minimalizmus tu nie je póza, ale spôsob života.
Dom je postavený na jednoduchých líniách, svetle a priestore. Všetko má svoje miesto a nič nepôsobí rušivo. Práve táto čistota im umožňuje spomaliť a vypnúť po náročných pracovných dňoch. Interiér prirodzene komunikuje s okolím a už pri vstupe je cítiť pokoj, ktorý sa dnes v mestách hľadá čoraz ťažšie.
Srdcom domácnosti je kuchyňa. Biela farba, svetlé drevo a otvorené riešenie vytvárajú vzdušný priestor, ktorý napriek svojej striedmosti nepôsobí chladne. Povrchy sú čisté, bez zbytočných dekorácií, a všetko je podriadené funkčnosti. Kuchyňa plynulo prechádza do jedálenskej časti, kde sa rodina stretáva pri bežných dňoch aj výnimočných momentoch.
Každý detail má svoj význam. Spotrebiče sú nenápadne zabudované, úložné priestory premyslené a osvetlenie jemne podčiarkuje atmosféru domova. Tento priestor nie je o okázalosti, ale o každodennom komforte a pocite, že tu môže rodina tráviť čas bez chaosu.
Detské izby pokračujú v rovnakom duchu. Svetlé steny, kvalitný nábytok a minimum vecí vytvárajú prostredie, ktoré pôsobí pokojne a podporuje sústredenie aj oddych. Každý prvok má svoje miesto a nič tu nepôsobí náhodne. Práve jednoduchosť umožňuje deťom aj dospelým cítiť sa slobodne.
Obývacia izba je miestom, kde sa rodina stretáva po dni plnom povinností. Pohodlná sedačka v neutrálnych tónoch, drevené akcenty a veľké okná, ktoré prepúšťajú množstvo denného svetla, vytvárajú harmonický celok. Výhľad do záhrady prepája interiér s exteriérom a dom tak dýcha spolu s prírodou. Nechýbajú ani umelecké prvky, ktoré jemne pripomínajú, že ide o domácnosť dvoch tvorivých ľudí.
Посмотреть эту публикацию в Instagram
Skutočný poklad sa však skrýva vonku. Záhrada je pre Moniku a Jara miestom pokoja, kde trávia voľné chvíle. Prevažuje okrasná zeleň, no nechýbajú ani ovocné kríky, bylinky či vinič. Staré stromy dodávajú pozemku charakter a pod jedným z nich má rodina lavičku, kde si sadnú a len sú spolu.
Záhrada sa neustále vyvíja a mení spolu s ročnými obdobiami. Občas sa na pozemku objavia aj srnky, ktoré dotvárajú atmosféru ticha a spojenia s prírodou. Tento domov nie je o luxuse na efekt, ale o rovnováhe, ktorú si Monika s rodinou vedome vybrali.
