„Regina… Mohla by si mi povedať, koľko rokov má tvoja mama?“ spýtal sa Alejandro trasúcim sa hlasom.
Dievčatko sa na neho zmätene pozrelo.
„Tridsaťšesť. Prečo?“
Muž sa pomaly posadil.
Na fotografii stála vedľa neho mladá žena, ktorá v náručí držala novorodené dievčatko.
Na zadnej strane fotografie bolo napísané: „Regina, tvoj prvý deň.“
„Poznáš túto ženu?“ spýtal sa Alejandro.
Regina pristúpila bližšie.
„To je moja mama! Ale odkiaľ máte jej fotografiu?“
Alejandro zatvoril oči.
Pred deviatimi rokmi pracovala Marisol v jeho spoločnosti ako upratovačka.
V tom čase sa veľmi zblížili, no Alejandrova rodina ich vzťah neschvaľovala.
Keď žena otehotnela, muž odcestoval do zahraničia na dlhú sériu obchodných rokovaní.
Po návrate mu povedali, že Marisol sa odsťahovala a už sa s ním nechce stretnúť.
Alejandro ju celé roky hľadal.
Všetky jeho pokusy však skončili neúspechom.
„Takže… vy poznáte moju mamu?“ zašepkala Regina.
„Kedysi pre mňa veľmi veľa znamenala.“
Muž sa pozrel na ružový papier.
Oznámenie o vysťahovaní vydala spoločnosť spravujúca nehnuteľnosti, ktorej väčšinovým vlastníkom bola práve jeho skupina spoločností.
Alejandro okamžite zavolal zodpovednému vedúcemu.
Ukázalo sa, že obyvateľov budovy chceli vysťahovať kvôli blížiacej sa rekonštrukcii a viaceré rodiny nedostali dostatočné informácie o svojich právach.
Alejandro okamžite pozastavil všetky konania a nariadil nezávislé právne preskúmanie.
Potom odprevadil Reginu domov.
Marisol stála vo dverách malého bytu, keď ich zbadala.
Z ruky jej vypadla nákupná taška.
„Alejandro?!“
Muž vytiahol starú fotografiu.
„Prečo si mi to nepovedala?“
Marisol sa oči naplnili slzami.
„Hľadala som ťa. Písala som ti listy. Ale tvoj otec mi povedal, že nás nechceš vidieť.“
Alejandro zostal ako prikovaný.
Počas nasledujúcich týždňov začal pátrať po starej korešpondencii a kontaktoval bývalých zamestnancov spoločnosti.
Ukázalo sa, že s pomocou jeho otca bolo zadržaných niekoľko správ, pretože rodina nechcela Marisol prijať.
Alejandro vtedy pochopil, že celých deväť rokov žil v klamstve.
Neskôr požiadal o test otcovstva, ktorý potvrdil, že Regina je skutočne jeho dcéra.
Keď to dievčatku oznámili, dlho mlčalo.
Napokon sa potichu spýtalo:
„Takže vy ste môj ocko?“
Alejandro si pred ňou kľakol.
„Áno. A veľmi ma mrzí, že som doteraz nemohol byť pri tebe.“
Regina sa mu však okamžite nevrhla okolo krku.
Iba sa spýtala:
„Teraz už nezmizneš?“
Mužovi sa po tvári skotúľali slzy.
„Urobím všetko pre to, aby si mi mohla dôverovať.“
Neočakával, že ho dievčatko zo dňa na deň začne považovať za svojho otca.
Začali sa pomaly spoznávať. Chodievali spolu na prechádzky, rozprávali sa a Alejandro sa postupne stával súčasťou Regininho života.
Bývanie Marisol a jej dcéry sa podarilo vyriešiť a prípady ostatných dotknutých rodín boli tiež samostatne preskúmané.
O niekoľko mesiacov neskôr sa Alejandro Reginy opýtal:
„Pamätáš si, keď si našla moju peňaženku?“
„Samozrejme!“
„Prečo si mi ju vrátila, keď ste tie peniaze tak veľmi potrebovali?“
Dievčatko sa usmialo.
„Pretože mama ma naučila, že to, čo nám nepatrí, musíme vrátiť.“
Alejandro jej jemne stisol ruku.
„V ten deň si mi vrátila oveľa viac než len peňaženku.“
Regina sa na neho nechápavo pozrela.
Muž s úsmevom pokračoval:
„Vrátila si mi šancu spoznať vlastnú dcéru.“
A Alejandro nikdy nezabudol, že toto stretnutie neumožnilo jeho bohatstvo ani vplyv.
Ale čestnosť jedného osemročného dievčatka.