Ešte pred pár dňami si predstavovala úplne iný scenár. Ranná joga, káva, bežné povinnosti, chvíle s dcérou. Namiesto toho ležala na nemocničnom lôžku a čakala na rozhodnutie, ktoré jej zmenilo najbližšie mesiace života. Zuzana Mračková sa po dlhom boji s bolesťami musela znovu vrátiť do nemocnice – tentoraz už nebolo na výber.
Obľúbená influencerka, vizážistka a mama dvoch synov prežila jeden z najťažších týždňov svojho života. Bez prikrášľovania pustila fanúšikov až na nemocničnú izbu a priznala, že bolesti boli také silné, že jej nedovoľovali normálne fungovať. Operácia bola neodkladná.
Zuzana sa dlhodobo netají tým, že jej život sprevádzali vážne psychické aj fyzické problémy. Poruchy príjmu potravy, depresie, závislosti – to všetko ju formovalo roky. Pred vyše rokom absolvovala liečenie v Česku, kde bola takmer dva mesiace odlúčená od rodiny. Rozhodla sa však bojovať. Pre seba. Pre deti.
Navonok pôsobila vyrovnane, usmiato, plná energie. Nedávno sa objavila aj na spoločenskom podujatí, kde vyzerala elegantne a sebavedomo. O to väčším šokom bolo, keď priznala, že už v tom období ju trápili vážne zdravotné ťažkosti, ktoré dnes vyústili do náročnej operácie chrbtice.
Diagnóza bola tvrdá. Posunutý driekový stavec o jeden a pol centimetra, takmer neexistujúce platničky a výrazná lordóza. K tomu neustále bolesti, tŕpnutie nohy, zápaly nervov. Vstávanie, chôdza, bežné pohyby – všetko bolo utrpením. Pomáhali len infúzie a silné lieky.
Predoperačné vyšetrenia priniesli ďalší stres. Chronická anémia a hraničné hodnoty ohrozovali samotný zákrok. Psychika dostávala zabrať. Panické ataky, strach z odkázanosti na pomoc iných, obavy z dlhého zotavovania. Niekoľkokrát chcela operáciu zrušiť, no vedela, že takto ďalej žiť nemôže.
Samotný zákrok bol oveľa komplikovanejší, než sa čakalo. Lekári jej chrbticu stabilizovali titánovými skrutkami a nahradili poškodené platničky umelými. Počas operácie došlo aj k veľkej strate krvi, musela dostať transfúzie a namiesto krátkeho prebudenia strávila dva dni na ARO, napojená na prístroje.
Aj po prevoze na oddelenie to nebolo jednoduché. Každý pohyb bolel, aj odporúčané polohy boli utrpením. Dnes dokáže prejsť len pár metrov a vstávanie opisuje ako neopísateľnú bolesť. V nemocnici zostala dlhšie, než sa plánovalo.
Napriek tomu nestráca odhodlanie. Priznáva, že rekonvalescencia bude dlhá, no je pripravená byť trpezlivá. Prvý moment doma, sprcha a obyčajná káva pre ňu znamenali malé víťazstvo. Zároveň otvorene hovorí o tom, že zdravotné problémy netreba odkladať a že prevencia môže ušetriť roky trápenia.
Jej príbeh je surový, úprimný a bolestivý. A práve preto tak silno rezonuje.
