Ticho sa neprerušilo.
Rozšírilo sa.
Akoby celá aréna zabudla, ako sa dýcha.
Železný Titan stál nehybne uprostred ringu, jeho mohutná hruď sa pomaly zdvíhala.
Po prvýkrát za mnoho rokov sa v jeho tvári nezračilo pobavenie.
Bola v nej neistota.
Rozhodca okamžite ustúpil o krok dozadu a pozrel sa na chlapca, akoby práve počul niečo, čo nikdy nemal počuť.
Z chlapcovho pohľadu však všetko pôsobilo zvláštne pokojne.
Žiadny strach.
Žiadne váhanie.
Len sústredenie.
Mimo ringu žena stále kričala.
— „Ryan, prestaň! Prosím!“
Chlapec sa však neotočil.
Svoje rozhodnutie už urobil.
Železný Titan napokon opäť prehovoril, no jeho hlas bol teraz tichší.
— „Čo si povedal?“
Chlapec neodpovedal.
Namiesto toho sa pomaly zohol a upravil si postoj.
Nie ako dieťa.
Ako niekto, kto to už robil predtým.
Dav začal opäť šepkať.
Niečo nebolo v poriadku.
Nie nebezpečným spôsobom.
Bolo to iné.
Rozhodca nervózne zdvihol ruku.
— „Mali by sme to prerušiť… toto nie je oficiálne…“
Skôr než však stihol dopovedať—
Chlapec prehovoril znova.
Dostatočne nahlas, aby ho všetci počuli.
— „Nazvite to správne.“
Železný Titan sa zamračil.
— „Nazvite čo?“
Chlapec ukázal na žinenku.
— „Schválený zápas.“
Arénou sa okamžite rozľahol šum.
Rozhodca úplne zamrzol.
Pozrel sa smerom k produkčnej kabíne.
Potom k ochrankárom.
A napokon späť na chlapca.
Jeho tvár zbledla.
Železný Titan urobil jeden pomalý krok dopredu.
— „Chlapče… kto vlastne si?“
Chlapec konečne zdvihol pohľad.
A tentoraz jeho pokojný hlas niesol niečo oveľa ťažšie.
— „Nikdy ste neprehrali zápas, ktorý bol zaznamenaný.“
Krátka pauza.
— „Ale ani raz ste sa mi nepostavili podľa oficiálnych pravidiel.“
Dav vybuchol do zmätených reakcií.
Ochranka pri okraji ringu zaváhala.
Potom rozhodca niečo zašepkal do slúchadla.
A zrazu—
Obrazovky v aréne zablikali.
Výraz Železného Titana sa okamžite zmenil.
Pretože na obrazovke za nimi…
Sa práve objavil dokument.
Nebola to televízna grafika.
Nebolo to úvodné video šou.
Bol to oficiálny registračný formulár.
S jediným menom.
Schválené.
Certifikované.
Aktívny súťažiaci.
Železný Titan sa pomaly otočil späť k chlapcovi.
Smiech bol úplne preč.
Zostalo len napätie.
Mimo ringu si žena zakryla ústa a celá sa triasla.
Rozhodca ustúpil o krok dozadu a potichu povedal:
— „Má… licenciu.“
Železný Titan sa na chlapca dlho pozeral.
Potom položil jedinú otázku, na ktorej záležalo.
— „Kto ťa trénoval?“
Chlapec neodpovedal hneď.
Len po prvýkrát zdvihol päste.
A vtedy si dav uvedomil niečo desivé:
Toto nikdy nebola výzva.
Bol to naplánovaný zápas.
A Železný Titan doň práve vstúpil bez toho, aby o tom vedel.
