Ľubica Karvašová sa fanúšikom ozvala s novinkou, na ktorú čakala dlhé roky. Na sociálnych sieťach zverejnila radostný príspevok, v ktorom oznámila narodenie svojej prvorodenej dcérky. „Ahojte! Už som sa nemohla dočkať, tak som tu! Volám sa Amélia a mám sa dobre,“ napísala v úvode a bolo cítiť, že ide o moment, ktorý jej zmenil celý život.
Tehotenstvo oznámila ešte na jeseň minulého roka a hneď vtedy dala jasne najavo, že sa s manželom Mariánom Zacharom tešia na dievčatko. Spolu zverejnili fotografiu, na ktorej držali červené lakované topánočky s odkazom, že do rodiny pribudne nová členka. V novembri potom pridala aj osobné slová o tom, čo pre nich toto obdobie znamená.
V príspevku zdôraznila, že po 15 rokoch spoločného života je príchod bábätka obrovskou radosťou a zároveň niečím, k čomu pristupujú s vďakou a pokorou. Otvorene priznala, že ich život sa zásadne zmení, dostane nový zmysel a bude im pripomínať, pre koho to celé robia. Pre budúce generácie Slovákov a Sloveniek.
Krátko spomenula aj rodinné zázemie, ktoré je pre ňu dôležité. Pripomenula svojho starého otca Imricha Karvaša, právnika a vysokoškolského pedagóga, ktorý počas druhej svetovej vojny podporoval protinacistický odboj aj Slovenské národné povstanie a bol prvým guvernérom Slovenskej národnej banky. Tento rok sa rodina stretla aj pri odhalení jeho sochy pred budovou banky.
Po narodení dcérky však neostala len pri dojímavých slovách o materstve. Priestor venovala aj ženám, ktoré sa snažia spájať rodičovstvo a náročnú prácu. V príspevku vyzdvihla kolegyne z europarlamentu z rôznych krajín a otvorene priznala, že ich odhodlanie obdivuje.
Napísala, že vidí, aké je to pre mnohé veľká výzva, no zároveň dodala, že s rovnakou ambíciou chce pokračovať aj ona. Aj po príchode nového člena do rodiny chce ďalej zastupovať ľudí v europarlamente a nevzdávať sa svojej práce.
O téme tehotenstva hovorila otvorene už skôr. Vo videu otázok a odpovedí z minulého roka vysvetlila, že tehotenstvo zatiaľ zvláda a potvrdzoval to aj fakt, že bola v novembri na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu. Priznala, že už chodí pomalšie, všetko jej trvá dlhšie a presuny medzi stretnutiami si musí plánovať s väčšou rezervou, no inak bolo všetko v poriadku.
Silné slová venovala aj Vianociam, ktoré prežívala inak než po iné roky. Písala, že pod srdcom nosí malý zázrak a uvedomuje si, že o rok už budú traja. Pripomenula, že Vianoce nemajú byť o dokonalosti a nočnom pečení či perfektnom byte, ale o spomalení, o pomoci rodičom a o ľudskosti.
Dcérke poslala odkaz, ktorý pôsobí ako osobné pravidlo do života: nenaháňať sa za dokonalosťou, dovoliť si únavu, spomaliť, hovoriť o tom, čo trápi, vážiť si maličkosti a neváhať pomôcť, keď niekto pomoc potrebuje. A presne týmto tónom teraz vstúpila do novej životnej kapitoly aj ona.
