Spisovateľ, básnik a autor generáciami milovaných kníh Daniel Hevier prežíva jedno z najťažších období svojho života. Tesne pred Vianocami, v utorok 23. decembra, ho navždy opustila jeho manželka Mária Hevierová vo veku 77 rokov. Po krátkej, no náročnej chorobe odišla žena, ktorá mu bola oporou, partnerkou aj tichou spolutvorkyňou viac než štyri desaťročia.
Na Štedrý deň sa Hevier prihovoril verejnosti prostredníctvom mimoriadne osobného odkazu. Slová adresované jeho manželke zneli ako intímny rozhovor dvoch ľudí, ktorých oddelila hranica, s ktorou sa ešte nedokáže zmieriť. Písal o večnosti, o mieste bez bolesti a o nádeji, že tam bola prijatá tými, ktorí ju milovali ešte pred ním.
Ich spoločná cesta trvala neuveriteľných 45 rokov. Hevier v spomienkach opísal Máriu ako láskavú mamu, milujúcu manželku, spolupracovníčku aj inšpiráciu. Vyzdvihol jej precíznosť, čestnosť a schopnosť rozdávať sa pre druhých bez nároku na uznanie. Podľa jeho slov bola anjelom celej rodiny aj ľudí, ktorých počas života stretla.
O pár dní neskôr, v sobotu 27. decembra, sa fanúšikom prihovoril znova. Tentoraz s vďakou. Poďakoval sa za stovky správ, sústrastí a prejavov účasti, ktoré mu pomáhajú niesť bolesť zo straty ženy, s ktorou zdieľal celý život. Priznal, že práve tieto slová mu pomáhajú zvládať dni, ktoré sú zrazu tiché a prázdne.
Najsilnejší moment však prišiel, keď opísal jej posledné chvíle. Keď už bola Mária odkázaná na lôžko, často sa dívala na obraz, ktorý jej vytvoril k sedemdesiatym narodeninám. Keďže bola prekladateľkou z francúzštiny a milovala francúzske šansóny, Daniel jej prebásnil pieseň Marinette od Georgesa Brassensa. Text kaligraficky prepísal, zarámoval a obraz visel v izbe až do posledných dní. Práve naň sa podľa jeho slov pozerala najčastejšie.
Hevier verejnosť zároveň informoval, že o termíne a mieste poslednej rozlúčky bude ešte včas informovať. Zatiaľ si rodina želá pokoj a priestor na dôstojné rozlúčenie.
Посмотреть эту публикацию в Instagram
Mária Hevierová zanechala výraznú stopu aj v slovenskej kultúre. Ako rozhlasová redaktorka pôsobila v literárnej redakcii Slovenského rozhlasu a stála za reláciou Najkrajší klenot, v ktorej sa vystriedali desiatky osobností kultúrneho života. Podieľala sa na dramatizáciách, rozhlasových pásmach aj prvých slovenských kvadrofonických nahrávkach.
Ako prekladateľka mala na konte množstvo významných diel svetovej literatúry a aktívna bola doslova do posledných dní, keď dokončovala preklad poviedok Alphonsa Allaisa. Okrem toho sa podieľala na divadelných prekladoch aj jazykovej redakcii viacerých kníh. Jej práca zostáva živá, aj keď ona sama už odišla.
